Historika Jakuba Drábika poznajú čitatelia na základe množstva popularizačných článkov aj cez jeho úspešné knihy (Fašista, Fašizmus, História pre zaneprázdnených 1), a zoznámili sa s ním aj ako poslucháči Rádia_FM. Viac ako tri roky každý týždeň vystupoval v rámci programu „Ráno na eFeMku“ v relácii HistoryCheck_FM, pre ktorú spracoval rozmanité, známe aj menej známe príbehy z dejín. Tieto fascinujúce a často prehliadané epizódy z histórie teraz vychádzajú knižne pod názvom Dejiny sú MEGA vo vydavateľstve MAMAŠ.
Jedenásť tematických kapitol sa venuje napríklad pozoruhodným ženám – za všetky spomeniem vojnovú reportérku Marthu Gellhorn alebo vedkyňu Hedy Lamarr –, výnimočným mužom – Mateja Hrebendu alebo spisovateľa E. A. Poea netreba ani predstavovať – či konfliktom – o bitke o vedierko ste už počuli?
Jakub Drábik toho za tri roky nazbieral skutočne veľa. Samostatné kapitoly tvoria veda a vynálezy, neuveriteľné zvieratá a príšery aj príbehy hrdinstva a odvahy. Nechýba mýtus o Lochnesskej príšere, príbeh objavenia inzulínu či založenie Červeného kríža. Pútavé a miestami i zábavné rozprávanie Jakuba Drábika robí slovenské a svetové dejiny prístupnými a ponúka čitateľom a čitateľkám možnosť preskúmať minulosť v úplne novom svetle.
V krátkom rozhovore nám Jakub o vzniku svojej novej publikácie prezradil viac.
Ako sa zrodil nápad na rozhlasovú reláciu HistoryCheck_FM a neskôr na knihu Dejiny sú MEGA?
Príbeh sa začal v lete roku 2020, keď ma oslovili moderátori programu Ráno na eFeMku Dominika Jašková a Martin Staňo s nápadom na krátku reláciu, kde by som sa venoval zaujímavým, vtipným alebo poučným príbehom z dejín. Slovo dalo slovo a od septembra toho istého roku sme začali pracovať na príprave relácie. Aj vďaka fantastickej podpore Rádia_FM bol v novembri na svete prvý diel HistoryCheck_FM. Následne som sa viac ako tri roky týždeň čo týždeň vo štvrtky ráno prihováral poslucháčom a poslucháčkam s krátkymi príbehmi a historkami a dúfal, že rádio kvôli mne nevypnú. (smiech) S vydavateľstvom MAMAŠ sme sa dohodli, že po skončení relácie z nej vznikne kniha, a ja som bol týmto nápadom nadšený, lebo projekt vďaka tomu žije ďalej v knižnej podobe.
Aká to bola pre teba skúsenosť, byť v éteri? Väčšinou sú tvojimi poslucháčmi študenti v prednáškovej miestnosti.
Bola to pre mňa mimoriadne dôležitá a pozitívna skúsenosť. Do môjho štúdia histórie vniesla príprava relácie toľko radosti, aké mi výskum a príprava žiadnej odbornej štúdie asi nikdy neumožní. Navyše mi relácia dala omnoho viac, ako som od nej pôvodne čakal. Okrem zábavy mi poskytla intelektuálnu stimuláciu a popri tom, ako som dával dohromady rôzne príbehy, som si veľa vecí uvedomil. Donútila ma vystúpiť zo zabehaných koľají a úplne zmeniť spôsob, akým som sa pozeral na dejiny ako na celok, či na tie udalosti a osobnosti, na ktoré som sa zameriaval len sčasti. Mohol som používať „ľudskejší“ jazyk, nie formálny akademický „newspeak“, z ktorého ma občas rozbolí hlava.
Ako si pracoval s relatívne krátkym priestorom troch až povedzme piatich minút, ktoré si mal v rozhlase k dispozícii?
Zo všetkých síl som sa snažil poslucháčom – a čitateľom, ale to som si vtedy neuvedomoval – priniesť príbehy, ktoré nie sú len zaujímavé, ale sú zároveň rozpovedané čo možno najpresnejšie a v súlade s najnovšími poznatkami historickej vedy. Keďže ide o krátke epizódy z obrovskej mozaiky dejín, nevyhnutne som musel zjednodušovať a vynechať veľa podstatných informácií. Tam, kde nie sú závery historiografie jednoznačné alebo nám jednoducho chýba dostatok dát, som na to čitateľa nenápadne upozornil slovíčkami „údajne“, „vraj“, „asi“ a podobne.
Ktorý je tvoj obľúbený príbeh z knihy a prečo?
Mám ich, samozrejme, viac. Moje najobľúbenejšie sú tie, pri ktorých sa ľudia napriek výraznej nepriazni osudu nevzdali a urobili tento svet lepším miestom. Okrem rôznych odbojárov proti fašizmu a ďalším diktatúram boli pre mňa veľmi emotívne a inšpirujúce napríklad príbehy Elizabeth Blackwellovej, prvej ženy, ktorá vyštudovala medicínu, alebo Mateja Hrebendu, ktorému hodil život pod nohy snáď všetky polená, ktoré mohol, no on nezatrpkol a namiesto toho za sebou zanechal viac dobrého, než sa väčšine z nás môže iba snívať. Fascinujú ma tiež tie o nezmysloch, ktorým ľudia kedysi verili. V knihe je celá kapitola venovaná rôznym konšpiračným teóriám, ale vtipné sú aj predsudky, ktoré sme mali voči plodinám ako paradajky či zemiaky.
Existuje udalosť alebo osobnosť, ktorú si objavil vďaka relácii a predtým si ju nepoznal, alebo ťa ako historika už nemôže nič prekvapiť?
Určite môže a bolo ich viac. Mimoriadne ma pobavil Thomas Edward Fitzpatrik, ktorý kvôli stávke v krčme ukradol lietadlo a pristál s ním na newyorskej ulici priamo pred podnikom. Keď mu to o pár rokov nikto neveril, tak to urobil znova. Takýchto príbehov nie je veľa, takto šialených nápadov už vôbec nie. V knihe sme historku nazvali „Podrž mi pivo“, aj keď vlastne nevieme, či túto vetu skutočne vyriekol. Perfektný je aj príbeh chlapcov, ktorý prišli na to, čo bola legendárna „anjelská žiara“, ktorá zachránila zomierajúcich vojakov po bitke o Shiloh. O tomto fenoméne som sa dozvedel úplne náhodou, no je to jeden z tých, pri ktorých som mal mimoriadne dobrý pocit: dve zvedavé decká sa nenechali odradiť, aplikovali vedeckú metódu a dopracovali sa k riešeniu takmer 200-ročnej záhady. Kiežby sme aj my boli zvedavejší, nevzdávali sa pri prvých ťažkostiach a hlavne používali rozum.
Alexandra Petrášová vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na FFUK. Pracovala ako novinárka a neskôr sa venovala komunikácii a PR v treťom sektore. Láska ku knihám ju priviedla do vydavateľstva Slovart, kde mala na starosti marketing. V súčasnosti sa venuje prekladu, editovaniu a knižným podujatiam vo vydavateľstve Mamaš.