Vizuálne strhujúci a kritikmi i divákmi oceňovaný televízny seriál Šógun z roku 2024, ale aj jeho nemenej kvalitný televízny predchodca z roku 1980 vychádzajú z už kultového historického románu Jamesa Clavella z roku 1975. Z čoho však vychádzal pri svojej podmanivej dobovej freske austrálsko – britsko – americký spisovateľ, ktorý druhú svetovú vojnu ledva prežil ako japonský vojnový zajatec?
Odpoveď ľahko nájdete aj na internete, ale kto by mal záujem o hlbší ponor do tejto historicky i kultúrne fascinujúcej témy, môže s prehľadom siahnuť po vydarenom slovenskom preklade knihy Frederika Crynsa, profesora japonských dejín na univerzite v Kjóte a zhodou okolností aj odborného poradcu seriálu Šógun z roku 2024. Jeho skutočný príbeh Williama Adamsa, predobrazu románového a televízneho Johna Blackthorna, ide napriek neveľkému rozsahu (asi 200 strán) do oveľa širších súvislostí i dobového kontextu. Zároveň približuje život anglického dobrodruha v celej jeho komplexnosti od narodenia a detstva až po smrť.
Kniha V službách šóguna, ktorú z angličtiny preložila Alexandra Petrášová a vydalo vydavateľstvo Mamaš, zaujme už svojou vydarenou obálkou, ktorú navrhol František Hříbal. Ako uvádza sám autor, pri jej písaní vychádzal hlavne z primárnych zdrojov, z Admasových listov, denníkov jeho súčasníkov a dobových dokumentov anglického, holandského, portugalského, španielskeho i japonského pôvodu. Všetky najdôležitejšie zdroje uvádza v záverečnej poznámke spolu s ďalšou odporúčanou literatúrou. Knihu okrem množstva ilustrácií dopĺňa aj niekoľko jednoduchých mapiek.
Kto videl seriál, či už ten novší alebo starší, alebo čítal knihu, určite dobre pozná príbeh anglického lodivoda, ktorý v roku 1600 stroskotal na palube holandskej lode pri japonských brehoch, aby sa vzápätí chtiac-nechtiac ocitol rovno v strede konfliktu medzi rôznymi vojvodcami a klanmi feudálneho Japonska. Vôbec prvému Angličanovi v Japonsku sa čoskoro podarilo získať dôveru jedného z najmocnejších japonských pánov a stal sa jeho blízkym poradcom. Zatiaľ čo James Clavell a následne aj televízni tvorcovia sa pri svojom fiktívnom príbehu sústredili iba na krátky výsek Blackthornovho života a dobrodružstiev v stredovekom Japonsku (stredovek v Japonsku je tradične datovaný do rokov 1185 – 1603), Adamsov životný príbeh je oveľa bohatší a plný mnohých ďalších, nemenej dramatických momentov.
Lodivod či pirát?
Už len dobrodružstvá, ktoré zažil pred a po ceste do Japonska, by vydali na niekoľko strhujúcich príbehov. Nezvyčajná pri mužovi jeho pôvodu, ktorý začínal ako obyčajný učeň u staviteľa lodí, bola aj jeho gramotnosť, čo ho odlišovalo od bežných Angličanov tej doby. Schopnosť čítať a písať bola bežná len u obchodníkov, kňazov a u vyšších vrstiev spoločnosti.
Narodil sa v roku 1564 v prístavnom meste Gillingham v juhovýchodnom Anglicku. Okrem záznamu o krste nie sú známe žiadne ďalšie informácie o Adamsových rodičoch ani o ich sociálnom statuse. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa nedá vylúčiť, že išlo možno o rodinu nejakého obchodníka.
Po vyučení Adams slúžil v anglickej flotile ako kapitán menšej zásobovacej lode počas námorných bojov so Španielmi pri ich neslávnom pokuse o inváziu do Anglicka v roku 1588. Krátko nato sa oženil a mal dve deti – syna a dcéru. Potom takmer desať rokov pôsobil ako (podľa všetkého) navigátor alebo kapitán v obchodnej námornej spoločnosti Barbary Merchant, ktorá mala monopol na obchod medzi Anglickom a Marokom (odtiaľ názov odkazujúci k Berberom obývajúcim severnú Afriku), ale väčší zisk mala skôr z pirátstva než z obchodu. O konkrétnych Adamsových zážitkoch z tejto fázy jeho života nie sú známe žiadne informácie, ale možno predpokladať, že sa rozhodne nenudil. V roku 1597 spoločnosť zrušili, ale už nasledujúci rok sa v holandských službách vydal v ústrety svojmu najväčšiemu dobrodružstvu:
„V roku nášho Pána 1598 som bol najatý za hlavného lodivoda flotily piatich lodí, ktoré pripravila indická spoločnosť Poeter van der Haag a Haunce van der Veeke. Generálom tejto flotily bol obchodník zvaný Jacques Maihore, na ktorého lodi som slúžil ako navigátor.“
Malá, ale ťažko vyzbrojená holandská flotila nakoniec v rozpore s oficiálne deklarovaným mierumilovným a komerčným cieľom cesty vyrazila v stopách slávnej Drakovej plavby okolo sveta (1577 – 1580), ktorá okrem objaviteľských sledovala predovšetkým koristnícke ambície v bohatých juhoamerických územiach Španielska. Na rozdiel od Draka, ktorý sa po svojej (napriek všetkým okolnostiam) obdivuhodnej plavbe vrátil aspoň s jednou loďou plnou ulúpených pokladov, Holanďania také šťastie nemali. Choroby, hlad, nepriazeň počasia a viaceré nešťastné okolnosti spôsobili, že do Japonska, ktoré bolo za cieľ zvolené až v priebehu cesty, nakoniec dorazila iba jedna loď a na jej palube sa nachádzalo len dvadsaťtri Holanďanov a jeden Angličan, pričom silu kráčať mali iba piati, vrátane Adamsa.
Adams v Japonsku
Pokiaľ dovtedy osud písal pre Adamsa len mimoriadne dobrodružný a v každom ohľade určite pozoruhodný príbeh, jeho príchod a ďalšie pôsobenie v Japonsku sú výnimočné aj na historické pomery. Japonci už mali skúsenosti s Európanmi aj pred príchodom Adamsa a jeho druhov, ostatne, v Japonsku už pol storočia pôsobili jezuiti a vôbec prvými Európanmi, ktorí sa ocitli na japonskej pôde, boli dvaja portugalskí obchodníci v roku 1543. V roku 1549 sa v Japonsku objavil na misijnej ceste František Xaverský, spoluzakladateľ jezuitského rádu, ktorý bol neskôr kanonizovaný a je známy ako apoštol Ďalekého Východu. S niekým takým ako Adams a Holanďania, či s podobne silne vyzbrojenou loďou sa však Japonci ešte nestretli, a tak ich príchod, pochopiteľne, vzbudil veľký rozruch.
Nemá veľmi zmysel vypočítavať všetky rozdiely medzi skutočným a fiktívnym príbehom Adamsa, resp. Blackthorna. Pozornému oku čitateľa či diváka určite neujdú a netýkajú sa len zmenených mien všetkých dôležitých postáv, ktoré navyše so svojimi reálnymi predobrazmi nemajú niekedy veľa spoločného. Jedno je isté, Adams sa v Japonsku ocitol v kľúčovom momente japonských dejín, keď jeden z najväčších japonských pánov Iejasu Tokugawa (vo fikcii Joši Toranaga) strhol na seba moc a stal sa šógunom, teda vojenským vládcom Japonska.
Nový šógun na rozdiel od cisára (Japonsko je cisárstvom od 7. storočia až doteraz) držal v rukách reálnu moc a ukončil tak stredovekú éru japonských dejín, ktorá je vo svojej poslednej fáze známa ako obdobie bojujúcich štátov. Šógunát Tokugawa pretrval v Japonsku až do roku 1868, keď po reformách Meidži prešla moc späť k cisárovi a Japonsko sa po dlhom období izolácie vydalo na (dočasne skazonosnú) cestu k svetovej mocnosti.
V čase týchto veľkých zmien a prevzatia moci Iejasom Tokugawom po rozhodujúcej bitke s politickými protivníkmi pri Sekigahare (21. októbra 1600) však Adams ešte (na rozdiel od fiktívneho Blackthorna) nezohrával žiadnu významnejšiu úlohu. Po príchode do Japonska v podstate dva roky stratil len čakaním na to, až ho nový šógun po sérii vzájomných rozhovorov, v ktorých sa snažil zistiť čo najviac o západnom svete, poctí svojou priazňou.
To sa mu podarilo, až keď s pomocou členov svojej bývalej posádky, ktorí sa medzitým podobne ako on nútene (keďže nemohli odísť) usadili v Japonsku, postavil pre Tokugawu malú, ale funkčnú loď západného typu. Anglický lodivod a japonský šógun sa potom zblížili až do takej miery, že mu Iejasu podľa Adamsových slov v jeho liste dokonca v ničom neprotirečil a pravdepodobne mu predstavil aj jeho budúcu japonskú manželku z vyššej vrstvy, s ktorou mal rovnako ako s tou anglickou dve deti – syna a dcéru.
Medzi jezuitmi, Portugalcami, Španielmi a Holanďanmi
Fakt, že sa stal Iejasuovým obľúbencom, Adamsovi paradoxne bránil v opustení Japonska, aj keď sa túžil vrátiť za svojou manželkou a deťmi do Anglicka. Istá nádej mu svitla po obchodnej expanzii Holanďanov do Ázie, ktorí medzitým (v r. 1602) zjednotili svoje dovtedy roztrieštené snahy v rámci dobre zorganizovanej Holandskej východoindickej spoločnosti. Prvé dve holandské lode dorazili do Japonska až v lete 1609, ale po úspešnom stretnutí ich vyslancov s Iejasuom (prekvapujúco bez Adamsovho sprostredkovania) obratom aj odplávali. Bez Adamsa. Holanďania si ho síce vážili a udržiavali s ním dobré vzťahy aj po založení vlastnej obchodnej stanice v Japonsku, ale zároveň si ho ako Angličana mierne držali od tela.
Počas celého obdobia pobytu v Japonsku Adams zároveň vzdoroval snahám jezuitov a podobne aj Portugalcov očierniť ho alebo si ho aspoň získať. Po jednom incidente Japonci potopili po niekoľkodňovej bitke portugalskú loď s drahocenným nákladom, čo naopak posilnilo Adamsovo postavenie a zvýšilo jeho vplyv na Iejasua. Na zoznam nepriateľov si mohol časom pripísať aj Španielov (samozrejme, nie všetkých, španielskym dezertérom napríklad pomáhal), ktorých loď stroskotala v r. 1609 pri japonských brehoch a ktorí sa podobe ako Portugalci snažili vyštvať konkurenčných Holanďanov z Japonska.
Všetky tieto diplomatické manévre jednotlivých európskych zástupcov i reakcie japonskej strany sú v knihe Frederika Crynsa stručne, ale pomerne vyčerpávajúco opísané a dobre demonštrujú kultúrne rozdiely i komplikovaný systém, ktorým sa pri udeľovaní rôznych povolení riadila japonská strana.
Istý šok pre Adamsa znamenalo zistenie, že Holanďania mu niektoré veci zatajujú a zadržiavajú listy od manželky a priateľov z Anglicka, na čo reagoval napísaním dvoch listov, jedného manželke (zachovala sa z neho iba časť) a druhého „neznámym priateľom a krajanom“, z ktorého vo svojej knihe často cituje aj Cryns. Z nasledujúceho citátu vyplýva, že Adams bol už v tom čase integrovaný do japonskej spoločnosti a jeho nostalgia za Anglickom sa pomaly vytrácala:
„Ľudia tejto krajiny sú dobrej povahy, nadmieru slušní a udatní vo vojne; spravodlivosť voči previnilcom porušujúcim zákony sa vykonáva prísne a bez zaujatosti, veci verejné sú do veľkej miery spravované občiansky, myslím, že nie je krajina na svete, ktorá by bola lepšie riadená.“
Rozplynutý sen o návrate do Anglicka
V roku 1613 konečne zakotvila pri japonských brehoch aj anglická loď, ale nádejný príchod krajanov a možnosť návratu domov sa pre Adamsa čoskoro rozplynul vo vzájomnej antipatii a nepochopení s anglickým veliteľom Johnom Sarisom. Adams už bol pre Angličanov príliš naturalizovaný a jeho chuť vrátiť sa domov už nebola taká silná, stačila mu iba možnosť slobodnej voľby, ktorú mu medzičasom Iejasu poskytol. V odchode mu okrem emocionálnej väzby na jeho japonskú rodinu bránila aj finančná núdza, pretože byť šógunovým poradcom neznamenalo byť automaticky aj bohatým človekom (ako Iejasuov vazal dostával za odmenu hlavne ryžu, nie hotovosť). Preto aj napriek osobným rozporom s viacerými zástupcami anglickej Východoindickej spoločnosti podporoval ich obchodné aktivity v Japonsku.
Adams nakoniec na chvíľu Japonsko predsa len opustil, ale jeho obchodná misia do Siamu skončila fiaskom a jeho postavenie utrpelo aj smrťou Iejasua v roku 1616. Jeho syn a nástupca Hidetada, ktorý sa stal šógunom už v roku 1605 (skutočnú moc si však až do smrti podržal jeho otec), mu totiž už ani zďaleka neprejavoval takú priazeň. A netýkalo sa to len Adamsa, ale cudzincov všeobecne. V tom čase sa navyše v Ázii rozhorel boj medzi Angličanmi a Holanďanmi, čo Adams, ktorý sa napriek všetkému snažil pomáhať jedným i druhým, ťažko znášal. Začiatkom roka 1620 vážne ochorel a 16. mája vydýchol naposledy.
Ešte predtým stihol spísať detailný testament, v ktorom rozdelil celý svoj majetok na dve rovnaké časti – jednu polovicu odkázal svojej manželke a dvom deťom v Anglicku, druhú dvom deťom v Japonsku. O niečo neskôr, za vlády Iejasuovho vnuka, sa Japonsko na vyše 200 rokov takmer úplne izolovalo od okolitého sveta, až kým ho opäť svetu neotvorila eskadra amerických vojnových lodí pod velením komodora Perryho. To je už ale iná história.
Adamsov príbeh poslúžil nielen ako základ mimoriadne úspešnej historickej fikcie, či už tej literárnej alebo televíznej, ale poukazuje aj na to, že človek s otvorenou mysľou, primeraným intelektom a schopnosťami sa nestratí ani v tých najnáročnejších podmienkach či nepriaznivých životných okolnostiach a dokáže si pritom zachovať vlastnú identitu. Životné osudy anglického lodivoda, najvplyvnejšieho Európana vo feudálnom Japonsku, sú toho žiarivým príkladom a aj preto jeho príbeh neprestáva ani po stáročiach stále fascinovať.
Študoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a históriu na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. Zaoberá sa vojenskými a námornými dejinami. Je autorom knihy Bitky a bojiská - Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov (Slovart 2021).