Čo darovať historikovi pod stromček? (2025) 

Piaty začiatok

Prekvapením tohto knižného roka je slovenský preklad diela amerického archeológa Roberta L. Kellyho Piaty začiatok, ktorý vydalo vydavateľstvo Premedia. Je to výborne vyargumentovaná a dobre napísaná kniha o tom, prečo má archeológia a archeologický pohľad v dnešnom svete zásadný význam. Nekonvenčný archeológ pri pozorovaní evolúcie ľudstva našiel päť kľúčových „mutácií“ v našej spoločnosti. Každá z nich znamenala zlomový bod a začiatok novej éry – objavenie sa technológie, kultúry, poľnohospodárstva a štátu. Dnes stojíme na prahu piateho zlomového bodu. Celé ľudstvo sa podieľa na bezprecedentnej globálnej transformácii. Ľudská spoločnosť prechádza hlbokými zmenami, začína nová éra a my všetci sme jej súčasťou.

Čo pre nás Gréci kedy urobili

Tony Spawforth je emeritný profesor starovekých dejín, autor niekoľkých historických kníh a odborník, ktorý pre BBC pripravil osem dokumentárnych filmov o staroveku. Vo svojej najnovšej knihe skúma grécke dedičstvo tam, kde by sme ho možno nečakali – v náboženstve, športe, politických hnutiach aj hollywoodskych filmoch. Všetci poznáme výrazy, ktoré pochádzajú z gréčtiny: demokracia, biológia, pandémia, Achillova päta či Oidipov komplex. Ako a prečo sa antika stala takou populárnou? Grécko je v nás zakorenené viac, ako by sme si mysleli. A nejde len o „kolísku demokracie“. Zaujímavou časťou knihy sú kapitoly, v ktorých sa venuje aj temným stránkam tohto vplyvu – nacistickému obdivu k Sparte a spartskej disciplíne, ktorú si idealizovali, rasovej nadradenosti a toxickej maskulinite, útlaku žien či otrokárskemu systému – a prepája ich so súčasnou modernou spoločnosťou.

Bohové a bohyně starých Slovanů

O slovanskej mytológii sa už napísalo nespočetné množstvo kníh. Žiaľ, až priveľa starších (a nie vždy odborných) publikácií doplácalo na prílišný romantizmus a idealizáciu „slovanského dávnoveku“. Na pultoch kníhkupectiev neraz nájdeme aj vyslovene ezoterické či dezinformačné texty, ktoré sa prezentujú ako odhaľovanie skutočného náboženstva a každodenného života ranostredovekých Slovanov. Čitateľ zaujímajúci sa o archaické predstavy nadprirodzeného sveta už nemusí ďalej hľadať medzi obskúrnymi titulmi, ale mal by v prvom rade siahnuť po najnovšej knihe českého religionistu Jiřího Dyndu. Ide o odborne-náučnú prácu, ktorej cieľom je popularizovať najnovšie výsledky historického a religionistického bádania o slovanskom náboženstve. Okrem citlivo podaných dejinných a pramenných súvislostí, výbornej kontextualizácie stredovekých „faktov“ a uvážlivom vysvetľovaní súdobej aj modernej percepcie religionizity archaických ľudí je kniha písaná živým jazykom a prístupnou formou.

Béowulf

Jedna z najznámejších a najstarších literárnych pamiatok raného stredoveku sa dočkala slovenského prekladu. Veršovaný staroanglický epos rozprávajúci o heroických skutkoch škandinávskeho bojovníka Béowulfa dlhodobo púta historikov, ale aj umelcov. Bádatelia sa nezhodnú, kedy presne text vznikal, no je zrejmé, že najstarší zachovaný rukopis spísaný po roku 975 podával príbeh týkajúci sa omnoho staršieho obdobia. Nie je náhoda, že pozoruhodné archaické textové motívy Béowulfa fascinovali aj lingvistu a tvorcu modernej fantastiky J. R. R. Tolkiena. Známe sú filmové, literárne či komiksové adaptácie tohto starobylého poetického diela, ktoré opisuje predmoderné, no predsa nadčasové hodnoty – ambície, odvahu, pomstu či obetavosť. Prvý slovenský preklad doplnený modernými ilustráciami je záslužným kultúrnym počinom.

Zlatý vek Pálffyovcov v 18. storočí. Vybrané aspekty úspešnej rodovej politiky a reprezentácie

Pálffyovcom venuje slovenská historiografia v poslednom období značnú pozornosť. Niet sa čo čudovať. Po tomto grófskom rode zostalo na západnom Slovensku množstvo impozantných stavieb, kaštieľov a zámkov. Knihu Zlatý vek Pálffyovcov v 18. storočí pripravila trojica autoriek: historička Anna Fundárková a historičky dejín umenia Ingrid Halászová a Martina Vyskupová. Autorky nás vtiahnu do politicko-spoločenského kontextu Habsburskej monarchie v 18. storočí, čiže do čias, kedy bol rod Pállfyovcov na vrchole. Prostredníctvom korešpondencie Jána Pálffyho s kardinálom Imrichom Csákym zistíme, aké náročné bolo udržať si politickú moc a prestíž a čo všetko bolo pre to potrebné. Kniha je doplnená o množstvo portrétov – i už samotných Pálffyovcov, alebo členov panovníckeho rodu Habsburgovcov -, ktoré sa zachovali v rodových zbierkach.

Metternich. Stratég a vizionář

Pôvodné nemecké vydanie je síce už skoro dekádu staré, ale slovenský čitateľ sa vďaka českému prekladu môže do monumentálnej práce Wolframa Siemanna začítať až v tomto roku. Jeden z najlepších nemeckých odborníkov na 19. storočie zúročil v tejto monografii svoj celoživotný výskum a zásadným spôsobom zmenil perspektívu, s akou je nazerané na rakúskeho kancelára, ktorého meno symbolizuje geopolitické usporiadanie Európy po napoleonských vojnách. Klemens Metternich bol dlhý čas vnímaný ako spiatočnícky konzervatívec, ktorý po dobu troch dekád – do revolučných rokov 1848/1849 – zubami-nechtami držal pri moci akýsi starý poriadok. Siemann však ponúka úplne iný obraz Metternicha. Na stránkach knihy sa objavuje brilantný politik, ktorý bol, v súlade s podtitulom, výborným stratégom a vizionárom verne slúžiacim krajine, ktorá mu dala šancu využiť jeho britký úsudok a politický inštinkt.

Sedliačky. Rozprávanie o našich starých mamách

Povinné čítanie pre každého, kto si idealizuje vidiek a „staré dobré časy“. Kuciel-Frydryszak dokázala v poľskej spoločnosti otvoriť tému, o ktorej sa doteraz hovorilo najmä v akademickej sfére, ale široká verejnosť ju z rôznych dôvodov opomínala. Príbeh vidieckych poľských žien z prelomu 19. a 20. storočia je nielen výbornou historicko-esejistickou sondou, ale najmä zásadným zamyslením nad spoločnosťou, jej normami a praxou, pričom nad všetkým tróni otázka, do akej miery a či vôbec sa postavenie žien skutočne za posledných sto rokov zmenilo. Na prvý pohľad sa zdá, že sa tak stalo zásadným spôsobom a túto zmenu možno oslavovať ako jeden zo správnych a dobrých krokov našej civilizácie, ale ako ukazuje aj táto kniha, archetypy a skúsenosti sedliačok sú dodnes možno až prekvapivo silné.

The Last Peasant War. Violence and Revolution in Twentieth-Century Eastern Europe

Aj keď nie každý nadšene prijíma snahu vysvetľovať dianie v slovenskej spoločnosti prostredníctvom akýchsi „postsedliakov“, o dlhodobom štrukturálnom vplyve našej agrárnej minulosti nemožno pochybovať. Americký historik Jakub S. Beneš vo svojej knihe The Last Peasant War sleduje dramatickú, no dlhodobo prehliadanú úlohu vidieckeho obyvateľstva v stredovýchodnej Európe prvej polovice 20. storočia. Ukazuje, ako strata dôvery ťažko skúšaných roľníkov prispela k pádu ríš počas prvej svetovej vojny, opisuje násilie rabovačiek a „zelených kádrov“ (dezertérov z imperiálnych armád), ale aj to, ako roľníci pomáhali v novovznikajúcich štátoch tvoriť predstavy vidieckej, republikánskej(!) demokracie. Kniha sa zaoberá ich zásadným vplyvom na medzivojnové spoločnosti až do druhej svetovej vojny a nástupu komunistických režimov. K príbehu národného oslobodenia, víziám mestského pokroku a kozmopolitizmu stavia Beneš modernú, hoci často zhadzovanú ako spiatočnícku, silu agrarizmu. Tento na širokom výskume založený titul je určený každému, kto chce porozumieť tomu, ako výrazne môžu „obyčajní“ a často zabudnutí ľudia pretvárať podobu moderných dejín.

Petrohrad. Mesto snov

Vzhľadom na expanzívnu a neľudskú politiku dnešného Ruska mnohí z nás prestali čítať knihy o východných dejinách. Táto, síce pochopiteľná, averzia je však chybná. Vydavateľstvo Absynt vydalo už viacero kvalitných kníh o novších dejinách Ruska, Ukrajiny a Bieloruska. V ich najnovšej knihe Petrohrad. Mesto snov je hrdinom historického príbehu samotné mesto. Benátky severu a ich dejiny sú typickým obrazom ruskej duše, v ktorej sa bije túžba po slobode a mieri s vojnou a imperiálnym velikášstvom. Knihu napísala poľská politologička a reportérka Joanna Czeczott.

Humor jako zvláštní rozměr vědomí. Eseje o Jaroslavu Haškovi

Prečítajte si znovu Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války. Neprepadajte zvláštnej ľudovo-budovateľskej romantike filmovej adaptácie ani moralizovaniu pohoršených elít, ktoré považujú “švejkovanie” za zlyhanie jednotlivcov, ba celých národov. Ak chcete nejakú menej arbitrárnu motiváciu, tak vedzte, že aj humor môže byť vstupnou bránou do hlbších vrstiev kultúrneho vedomia, ako vo svojich literárno-vedných esejach ukazuje Sylvie Richterová. V knihe Humor jako zvláštní rozměr vědomí sa autorka vracia k osobnosti Jaroslava Haška a skúma, prečo jeho humor stále pôsobí tak intenzívne, prosto, no zároveň ostro. Eseje odhaľujú, že humor nie je len prostriedkom smiechu a zábavy, ale je aj nástrojom, ktorý umožňuje prežiť svet plný absurdít, konfliktov a ideologických tlakov. Jaroslav Hašek musel prejsť cisárskou a kráľovskou armádou, československými légiami, Červenou armádou, doslova z Prahy na Sibír a späť, aby pochopil, že ľudská blbosť nepozná hraníc. Kto má záujem o literatúru, kultúrne dejiny či filozofiu humoru, nájde v tejto knihe nielen intelektuálny zážitok, ale aj pripomenutie, že smiech môže byť jednou z najvážnejších foriem historickej reflexie. Po týchto esejach si znovu prečítajte Osudy dobrého vojáka Švejka.

Moc sankcií. Ekonomická zbraň na bojisku modernej vojny

V čase, keď sankcie znova dominujú globálnej politike, je Moc sankcií historika Nicholasa Muldera kľúčovou prácou pre ich pochopenie. Na základe precízneho archívneho výskumu a práce s obdivuhodným množstvom zdrojov Mulder pátra po pôvode ekonomických sankcií, mapuje prechod od blokád a obchodných embárg počas prvej svetovej vojny k inštitucionalizovaným sankciám v rámci Spoločnosti národov a vysvetľuje ich transformáciu na ústredný nástroj medzinárodnej politiky. Ukazuje, že hoci sa sankcie pôvodne javili ako civilizovaná alternatíva k vojne, často niesli rovnako ničivé následky ako ozbrojené konflikty. História sankcií podľa Muldera nie je len kronikou diplomatických rozhodnutí a právnych dokumentov, je to príbeh o tom, ako sa forma donucovania, ktorá nenesie priamo krv na rukách, stala trvácou súčasťou medzinárodnej moci. Je to analýza politických, ekonomických, právnych a vojenských dimenzií, ktorá spája odbornosť s historickou hĺbkou. Pre každého, kto sa zaujíma o moderné dejiny, medzinárodné vzťahy alebo súčasné geopolitické dilemy, je jedným z najrelevantnejších a najpoučnejších diel na slovenskom knižnom trhu.

Vesnice ve třetí říši. Jak se obyčejný život změnil s nástupem fašismu

Kniha Vesnice ve třetí říši od Julie Boyd a Angeliky Patel patrí k najlepším knihám, ktoré skúmajú a vysvetľujú, ako totalitarizmus mení život „obyčajných ľudí.“ Autorky s výnimočnou citlivosťou a precíznosťou sledujú osudy obyvateľov bavorskej dediny Oberstdorf: lesníkov, roľníkov, učiteľov, kňazov, členov Hitlerjugend aj tých, ktorí sa režimu snažili vzdorovať. Opisujú, čo sa v dedinke dialo od čias povojnového chaosu cez nástup nacizmu až po vojnu, porážku a povojnové zúčtovanie. Nie je to však len kniha o udalostiach, ale aj o morálnej a sociálnej degradácii, o tom, ako nádej, strach, rezignácia či aktívna kolaborácia prepletajú každodenné životy. Ukazuje, ako morálne zlyhania, obyčajné ignorantstvo alebo naivita bežných ľudí umožňujú nástup aj tých najzvrátenejších ideológií k moci, no zároveň dokazuje, že i v časoch, keď násilný režim zotročuje spoločnosť, zostávajú (možno ticho, možno skryto) hlboko v dušiach ľudí zvyšky ľudskosti, sily, súcitu a nesúhlasu, ktoré sa sem-tam dostanú na povrch. Pre každého, koho zaujíma, ako fašistická ideológia prešla z veľkých politických plánov do života jednotlivcov, ako sa systematický rozklad jazyka a významu slov pretavil do zločinov proti ľudskosti a ako sa propaganda a donucovanie pretavili v dennú prax, je táto kniha neoceniteľným zdrojom. Ukazuje, že totalitarizmus nie je len dejepis, ale každodenné rozhodovanie miliónov ľudí.

Ľudácky mozog. Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus

Ľudácky mozog je presný a zároveň znepokojivo aktuálny ponor do sveta slovenského politického katolicizmu a jeho prerodu do fašistickej ideológie. Michaela Lenčéšová ukazuje, že Štefan Polakovič nebol okrajový náboženský intelektuál, ale jeden z tých, ktorí pomáhali definovať ideové základy ľudáckeho režimu. Opiera sa o detailnú prácu s prameňmi, rekonštruuje vývoj Polakovičovho myslenia od jeho rímskych štúdií cez formovanie „kresťanského totalitarizmu“ až po povojnové pokusy prepísať vlastnú minulosť. V jej podaní sledujeme, ako sa katolícka filozofia mohla stať nosičom autoritárskej politiky, ako sa pojmy „integrálnosti“, obety a duchovnej disciplíny premenili na legitimizáciu výnimiek z ľudských práv a na budovanie poslušnosti nemorálnemu režimu. Ľudácky mozog je dielo, ktoré nielen dopĺňa biele miesta v dejinách slovenského fašizmu, ale zároveň ponúka kľúč k pochopeniu jeho mentálnych kontinuít. Pre každého, kto chce porozumieť intelektuálnemu podhubiu autoritarizmu na Slovensku, pôjde o nezastupiteľnú knihu.

The Maginot Line: A New History

Maginotova línia je dodnes symbolom strategickej krátkozrakosti, no jej príbeh je komplikovanejší, ako sa môže zdať z jej údajne jasného historického ponaučenia. Kniha The Maginot Line: A New History prináša moderné a dôkladné prehodnotenie známej, no často zjednodušene interpretovanej stavby, monumentálneho opevnenia z 30-tych rokov, ktoré malo chrániť Francúzsko pred hrozbou nemeckej invázie. Autor nielenže detailne rekonštruuje technické a architektonické parametre pevností, ale vykresľuje aj každodenný život vojakov, dôstojníkov a civilistov, ktorých životy poznačila. Na rozdiel od tradičných interpretácií autor ukazuje, že išlo o ambiciózny projekt modernizácie, kombinujúci vojenskú, inžiniersku, politickú i sociálnu dimenziu. Pre čitateľa je táto monografia cenná nielen ako príspevok k vojenským dejinám, ale aj ako kritická rekonštrukcia jedného z najväčších štátnych investičných projektov medzivojnového obdobia. Kniha pomáha pochopiť, že opevnenia nemožno vnímať len technicky a vojensky, ale treba ich chápať ako sociálne a politické artefakty, ktoré formovali život pohraničných regiónov, identitu obyvateľov a stratégie štátu. Kniha určite inšpiruje aj záujemcov o výskum československého opevnenia inšpirovaného Maginotovou línou.

Proti režimu: príbehy odporu a odvahy v období nacistickej okupácie v Košiciach

Skúsenosť Košičanov vyzerala počas druhej svetovej vojny odlišne od väčšiny obyvateľov Slovenska. V dôsledku Viedenskej arbitráže sa totiž stali súčasťou Maďarska. Kniha Proti režimu od Patrície Fogelovej a Veroniky Szeghy-Gayer prináša komplexný pohľad na príbehy odporu a odvahy v metropole východu počas najničivejšej vojny v európskych dejinách, predovšetkým v období rokov 1944 – 1945. Ide o mimoriadnu knihu, ktorá sa venuje mnohým doteraz neprebádaným či takmer úplne ignorovaným témam vrátane rómskeho holokaustu či nyilašských deportácií. Za zmienku tiež stojí vizuálne atraktívne spracovanie publikácie. V mnohých ohľadoch ide o priekopnícke dielo, ktoré prispieva k zachovaniu historickej pamäti a porozumeniu zložitých dejinných udalostí. Nemalo by chýbať v poličke žiadneho záujemcu o slovenské dejiny 20. storočia a už vôbec nie v knižnici Košičanov.

Na Západ hleď! Proměna zahraničního směřování ČSLA v letech 1989–1992

Československá ľudová armáda bola ešte koncom 80. rokov vnímaná ako pevný pilier komunistického režimu, no v priebehu niekoľkých rokov prestavby a najmä po Nežnej revolúcii musela nanovo definovať svoju identitu, medzinárodné väzby aj inštitucionálnu kultúru. Petr Janoušek rekonštruuje príbeh „obrátenia na Západ“ ako proces plný neistôt, osobných dilem a profesionálnych výziev. Ukazuje, ako sa dôstojníci vyrovnávali s kolapsom ideologického rámca studenej vojny, ako prebiehali prvé kontakty so západnými armádami počas uvoľnenia koncom 80. rokov a ako po roku 1989 vznikala nová spolupráca, ktorá napokon viedla až k ceste do NATO. Kniha však nezostáva len pri veľkej geopolitike: venuje sa každodennej práci inštitúcií, osobným príbehom a zdôrazňuje aj význam mierových pozorovateľských misií v Angole, neskorších nasadení v Perzskom zálive či v konfliktnom prostredí Juhoslávie. Na Západ hleď! reflektuje nesamozrejmosť tohto procesu. Keď sa opäť diskutuje o zmysle rôznych bezpečnostných štruktúr, je dobré si pripomenúť, ako a prečo sme sa do nich vydali.

Zbohom, globalizácia. Návrat rozdeleného sveta

Publikáciu Elisabeth Braw by sme možno na prvú nezaradili medzi „typické“ historické knihy, predsa len sa venuje viac dianiu vo svete za posledných 30 – 40 rokov, ale je dôležitá v rámci pochopenia dejinných udalostí, ktoré nás do súčasnosti priviedli. Dôležité míľniky v dejinách sa totiž píšu práve teraz alebo sa udiali v  nie až tak dávnej minulosti. Kde ležia príčiny, mechanizmy a rozhodnutia, ktoré formovali smerovanie dnešného sveta? Čo stálo za mnohými zrútenými nádejami, prečo nenastal známy fukuyamovský „koniec dejín“ a prečo je liberálna demokracia systém, ktorý si dve z troch svetových veľmocí neosvojili? Bude globalizácia, ktorá nastúpila po druhej svetovej vojne a ešte sa umocnila po roku 1989, niečo, o čom sa bude písať v učebniciach dejepisu ako o prekonanom ekonomickom modeli? Vracia sa svet k ekonomickému nacionalizmu a vzniká nový bi- či tripolárny svet? Aj takéto analýzy sú dôležité pre pochopenie dejín 20. storočia.

Slovensko v 20. storočí

Vydavateľstvo Mamaš prináša najnovšie vydanie jedného z klasických diel slovenskej historiografie – syntézu Slovensko v 20. storočí, ktorá napriek desaťročiam od svojho vzniku nestratila nič zo svojej aktuálnosti. Ľubomír Lipták v tejto práci s výnimočnou jasnozrivosťou mapuje rozhodujúce etapy moderných slovenských dejín. Ako zdôrazňuje v úvode knihy Ivan Kamenec, schopnosť klásť odvážne otázky a formulovať nové interpretačné rámce robí z Liptákovej knihy dielo, ktoré je stále živé a podnetné pre dnešnú spoločenskú diskusiu. A práve kritika a útoky, ktoré tohto historika v minulosti postihli, najlepšie dosvedčujú jeho odbornú integritu aj hodnotu tejto syntézy. Slovensko v 20. storočí v najnovšom vydaní vydavateľstva Mamaš predstavuje nevyhnutnú súčasť knižnice každého, kto chce pochopiť kľúčové súvislosti slovenských dejín 20. storočia.

Když vyhraje Rusko

Renomovaný nemecký politológ Carlo Masala ponúka strhujúce a zároveň mimoriadne premyslené varovanie pred tým, ako by mohla vyzerať najbližšia veľká bezpečnostná kríza v Európe. Prostredníctvom hypotetického scenára ruského útoku na Estónsko v roku 2028 ukazuje, čo je v stávke po prípadnej porážke Ukrajiny – oslabená obranyschopnosť Európy, neistota v rámci NATO a narušenie usporiadania, na ktorom stojí náš povojnový svet.

Masala píše dynamicky, prístupne a s jasnou expertízou človeka, ktorý sa dlhodobo venuje stratégii, obrane a analýze medzinárodných konfliktov. Nejde o fikciu, ale o varovanie: o premyslené cvičenie strategického myslenia, ktoré má čitateľa upozorniť, že stabilita Európy nie je samozrejmá.

Když vyhraje Rusko je silná, aktuálna a znepokojivá kniha – presne taká, akú v čase meniacich sa bezpečnostných hrozieb potrebujeme.

Rod draka

Neuveríte, ale draky sú výrazný historický, kultúrny, náboženský ale aj filozofický fenomén. So svojou dvojznačnosťou na pomedzi dobra a zla „prelietavali“ dejinami všetkých kontinentov a civilizácií. Veronika Verešová a Martina Bucková zostavili rozsiahlu knihu o drakoch v dejinách – Rod draka. Mýtus a symbol vo svetových kultúrach, ktorú vydalo vydavateľstvo Mamaš. Archeológovia, historici a religionisti sa v nej zamysleli, prečo si ľudia na všetkých kontinentoch a v rôznych etnikách predstavia draka takmer rovnako. Ako je možné, že sa draky od seba takmer nelíšili v starovekej Mezopotámii alebo v stredovekom Anglicku? Že bájni hrdinovia proti nim bojovali tak v antickom Grécku, ako aj v Indii či Japonsku?

Z výšin do prachu. Príbehy o pádoch veľkých civilizácií

Historik Paul Cooper je autorom veľmi úspešného podcastu o kolapsoch starovekých civilizácií. Tento rok vyšla v slovenskom preklade jeho kniha – Z výšin do prachu. Príbehy o pádoch veľkých civilizácií,ktorú vydalo vydavateľstvo N Press. Je to ideálne čítanie pre niekoho, kto sa v téme neorientuje. Názorovo je autor viac zameraný na politické a vojenské aspekty kolapsov. Autor sa venuje známym civilizačným kolapsom (Rímska a Aztécka ríša alebo civilizácia Mayov), ale aj slovenskému čitateľovi menej známym zánikom ľudských spoločností (Songhai, Khméri, Veľkonočný ostrov).

Medzipriestor: Nový pohľad na dejiny strednej Európy

Kto hľadá stráviteľné, no stále odborne zdôvodnené aj originálne prezentované vysvetlenie dejín regiónu označovaného ako stredná Európa, nech siahne po novej publikácii britského historika Martina Radyho. Kniha má 34 zručne skoncipovaných kapitol, v ktorých autor približuje historické okolnosti formovania a fungovania strednej Európy. Pozornosť venuje všetkým formatívnym epochám, ktoré určovali charakter stredoeurópskeho priestoru – od rozpadu rímskej hranice na riekach Rýn a Dunaj cez civilizačný vplyv franských kráľovstiev a dlhotrvajúci dosah Svätej rímskej ríše po novoveké panstvá Habsburských a Hohenzollernských monarchov až k obom ničivým svetovým vojnám aj k postkomunistickej transformácii. Napriek značnému rozsahu sa kniha ťažko púšťa z rúk, keďže autor prejavuje mimoriadny cit pre výber a usúvzťažnenie zaujímavých i prekvapivých súvislostí, ktoré ovplyvňovali takzvané veľké dejiny.

Zkáza. Politika katastrof

Britského konzervatívneho historika Nialla Fergusona asi netreba slovenskému čitateľovi zvlášť predstavovať. Momentálne sa na stredoeurópskom knižnom trhu objavila jeho najnovšia kniha Zkáza. Politika katastrof (vydali Argo a Dokořán). Autor sa v nej venuje katastrofám, ktoré postretli ľudstvo – pandémie, zemetrasenia, finančné krízy atď. Hľadá ich spoločné znaky, aby sa ľudstvo dokázalo pripraviť na budúce katastrofy.

Vek revolúcií. Pokrok a odpor od roku 1600 po súčasnosť

Americký politický komentátor a esejista Fareed Zakaria sa vo svojej najnovšej knihe podujal zhodnotiť revolúciu ako fenomén, ktorý je vo svojej podstate doslova spätý s modernou spoločnosťou. Robí tak na príklade piatich historických revolúcií a štyroch „revolúcií súčasnosti“, ktoré sa snaží interpretovať s ohľadom na to, čo sa sám dozvedel o tých historických (nizozemskej, anglickej, francúzskej, priemyselnej a americkej). Od knihy netreba očakávať nové faktografické poznatky či originálne interpretačné rámce opreté o empirický výskum. Ten Zakaria jednoducho nerobí. Treba však povedať, že poznámkový aparát presahujúci úctyhodných šesť stovák odkazov dokazuje, že Zakaria prečítal takmer všetko relevantné – hoci je vidieť určité jazykové limity vo vzťahu k dostupnej vedeckej literatúre – a kniha, ktorú napísal, je ako stvorená pre čitateľa so záujmom o danú tému, ktorý má o dobových reáliách len základné poznatky. Tejto širokej vrstve zvedavých čitateľov ponúkne kniha veľmi dobre napísaný exkurz do dejín revolúcií, ktorému nechýba dôležitý aktualizačný rámec.

Pukanec. Slobodné kráľovské banské mesto

Pukanec bol jedným zo siedmich kráľovských banských miest na Slovensku. Ležal na južnom okraji Hauerlandu  (zeme baníkov) a neskôr bol kľúčovou pevnosťou na nebezpečnej hranici s Osmanskou ríšou. Od 18. storočia postupne jeho význam klesal a stal sa mestečkom na periférii. Možno práve preto sa pestovanie viniča a výroba vína stali postupne rovnako dôležitou súčasťou života ako fáranie do baní. V Pukanci sa zachoval klenot v podobe jedného z mála kostolov západného Slovenska so zachovaným gotickým zariadením a architektúrou. Výskum regionálnych dejín má veľký potenciál pre poznanie dejín Slovenska. Len podrobná analýza dejín každodennosti v sídlach môže narušiť zovšeobecňujúce, ale často nepresné výklady histórie. Podmienkou je však kvalitný tím odborníkov. Monografia o Pukanci tieto nároky spĺňa. Podieľalo sa na nej 12 vedcov – archivári, historici, kunsthistorici, architektka, archeológ a dvaja geológovia. Pukanec. Slobodné kráľovské banské mesto je prvým dielom z trojice kníh o Pukanci, čo je vzhľadom na slovenské podmienky pomerne ambiciózne.

Chvála alkoholu. Alkohol v histórii, kultúre a každodennom živote človeka

Názov, ktorý zdvihne obočie mnohým odporcom alkoholických nápojov. V dnešnom svete ich nie je málo a prejavuje sa to aj v štatistikách. Autor Vladimír Marko, vzdelaním chemik, však prináša pomerne plastický a bohatý obraz spolužitia človeka s alkoholom. Presvedčivo dokazuje, že ľudská spoločnosť si užíva alkoholické nápoje už tisíce rokov, pričom benefity väčšinou drvivo prevažovali nad negatívami. Kľúčové miesto v dejinách našej civilizácie zaujali pivo a víno. Marko sa snaží rozpliesť dôležitú otázku, ktorý z týchto dvoch kultúrnych nápojov prišiel na scénu skôr. Zaujímavé rozprávanie dopĺňa aj málo známymi, ale o to úsmevnejšími faktami. Ktoré pivo v dejinách malo najviac %? Neopomína ani tvrdý alkohol, ktorý sa začína každodenne piť až s nástupom novoveku. Ponúka niekoľko zaujímavých historických sond, napríklad opájanie sa ginom v Anglicku v 18. storočí, ktoré malo charakter ošiaľu drogovo závislých. Chvála alkoholu je dobre a pútavo napísaná kniha, ktorá osvetľuje vzťah človeka k rôznym alkoholickým nápojom nielen naprieč storočiami, ale aj naprieč rôznymi kultúrami a civilizáciami.

Vojáci věčné války. Militární reenactment v českých zemích mezi historickou rekonstrukcí a nevyřízenými účty dějin

Za historickým, najmä vojenským reenactmentom, sa skrýva omnoho viac ako bojové ukážky pre verejnosť pri výročí nejakej vojny. Na prvý pohľad môže ísť o trochu zvláštnu záľubu: tráviť voľný čas šitím čo najpresnejšej repliky uniformy a následne sa v nej cez víkend brodiť blatom či snehom v snahe o maximálnu autentickosť rozhodne nie je mainstreamová forma oddychu. Kniha Vojáci věčné války, ktorú pripravil autorský tím okolo Petra Wohlmutha, však presvedčivo ukazuje, že za touto praxou často stoja komplexné motivácie aj významy. Prostredníctvom rozhovorov s reenactormi ponúka čitateľovi jedinečný pohľad do myslí ľudí meniacich sa dnes na vojakov estónskych jednotiek Waffen-SS, príslušníčky ženských pomocných zborov Wehrmachtu, brancov ČSĽA, rannostredovekých Vikingov či indiánskych a koloniálnych bojovníkov 18. storočia. Nejde len o hobby, ale aj formu práce s minulosťou, ktorá môže byť zároveň rekreačná, rituálna, performatívna i politická. Autorky a autori vďaka orálno-historickému a antropologickému výskumu ukazujú, ako jednotlivci doslova prežívajú dejiny vlastným telom, ako inscenujú konflikty minulosti a aké otázky identity, pamäti či traumy sa v ich aktivitách zrkadlia.

Zlatá truhla

Náš obľúbený autor historických románov a fantasy Juraj Červenák pokračoval tento rok svojou novou knižnou sériou – Šarkanove poklady, ktorú vydáva Artis Omnis. V knihe Zlatá truhla sa opäť stretneme so slovenským buditeľom Pavlom Dobšinským a jeho spoločníkmi, ktorí pátrajú po Atilovom hrobe v pôsobivej historickej atmosféra 19. storočia na Gemeri v Uhorsku. V knihe sa však stretnete aj s dejinami nomádskych Sikulov a autorovi sa dokonca podarilo do príbehu primiešať niečo z legiend amerických Aztékov bez toho, aby jednotlivé historické prvky pôsobili rušivo.