Reformácia na území dnešného Slovenska je zväčša spojená s prenikaním myšlienok Martina Luthera a vzniku evanjelickej cirkvi a.v. To, že sa tento prúd reformácie napokon presadil a vytvoril svoje štruktúry, však neznamená, že išlo o jedinú vetvu reformácie, ktorej prívrženci sa v tomto priestore pohybovali. Od tridsiatych rokov 16. storočia totiž prenikali do Uhorska aj tzv. Anabaptisti alebo Novokrstenci.
Anabaptizmus bol reformačný prúd, ktorý mal svoje korene vo Švajčiarsku a v južnom Nemecku. Jeho najcharakteristickejšou črtou bolo zdôrazňovanie krstu ako uvedomelého aktu a teda odmietanie krstu u detí. Za hlavné postavy tohto prúdu zvyknú byť považovaní Conrad Grebel a Felix Manz, pričom v prvotnej fáze k nim mal blízko aj Ulrich Zwingli, ktorý sa však od ich názorov čoskoro dištancoval. Toto učenie kládlo tiež dôraz na morálku a etiku, kritizovalo majetkové pomery v cirkvi a vo všeobecnosti stále na pomerne rovnostárskych základoch a odmietaní sociálnych rozdielov. Na rozdiel od Luthera či Kalvína však tento ideový smer nenašiel všeobecnú podporu a jeho predstaviteľov na území dnešného Slovenska možno rátať len v menších číslach.
Anabaptizmus v Levoči
Mesto Levoča patrilo už od stredoveku medzi najvýznamnejšie mestá Horného Uhorska. Medzi základné výsady mesta od 13. storočia patrilo právo slobodnej voľby farára, ktoré mesto aktívne využívalo. Mestská rada sa snažila obsadzovať mestskú faru váženými mužmi, ktorí by prispeli k významu mesta. V roku 1513 si za farára zvolili humanistu Jána Henckela a o sedem rokov neskôr prichádza do mesta významný anglický humanista Leonard Cox, ktorého meno je spojené najmä s počiatkami humanistického školstva v meste.
Spomínaný Henckel sa neskôr v roku 1522 stal farárom v Košiciach a v roku 1525 dokonca kazateľom na kráľovskom dvore Márie Habsburskej, ktorá bola výrazne naklonená reformačným myšlienkam. V roku 1529 ju sprevádzal na snem do Augsburgu, kde sa mu podarilo zoznámiť s Filipom Melanchtonom, s ktorým viedol viacero rozhovorov. Po Jánovom odchode z Levoče v meste pôsobil ako farár jeho brat Sebastián, ktorý bol naopak známy svojím odporom k reformačným myšlienkam. Postupné rozširovanie reformačných ideálov sa však aj napriek jeho postojom nevyhlo ani Levoči. Okrem učenia Martina Luthera do mesta postupne prenikol i radikálnejší smer reformácie – anabaptizmus. Učenie novokrstencov prijalo dokonca niekoľko členov mestskej rady na čele s richtárom Gregorom Mildom.
V roku 1529 prichádza do mesta prvý anabaptistický kazateľ menom Andrej Fisher z Kremnice. Jeho rozporuplné vystupovanie – kritizoval vtedajšie usporiadanie spoločnosti – si síce našlo mnoho prívržencov, ale rovnako aj odporcov, a už na Veľkú noc bol z mesta vyhnaný. O jeho účinkovaní nás priamo informuje Konrád Sperfogel vo svojej kronike:Stúpenec Martina Luthera, kázal v mlyne aj inde tajne kázal. Získal mnoho prívržencov Lutherovho učenia (Sperfoger nerozoznával medzi učením Martina Luthera a ostatnými reformačnými smermi, neuznával a odmietal všetky, rovnako všetky pokladal za heretické), pričom spôsobil veľký rozkol a starosti. Zásluhou istých ľudí sa to dostalo do mestskej rady. Bol predvolaný pred mestskú radu a potom vypovedaný. Odišiel, no na mnohých miestach ďalej kázal a spôsoboval rozkol… Neuznával ani Pannu Máriu, ani všetkých Božích svätých. Také aj iné ešte nehoráznejšie veci vznášal do slova Božieho a jeho názory mali vyvolávať vzburu a rozkol. Preto mu prikázala mestská rada odísť z mesta. O tri týždne po svojom odchode… prišlo za ním niekoľko Levočanov a údajne aj ktosi z mestskej vrchnosti a pozvali ho opäť do Levoče… prišiel teda k svojim a opäť tajne kázal. Pán farár (Sebastián Henckel) sa o tom dozvedel… a žiadal zákaz jeho účinkovania. Prevažná časť mestskej rady vyjadrila ochotu… potrestať ho za to, že opäť prišiel do Levoče bez povolenia. Avšak v rade boli aj niekoľkí, ktorí s takýmto postupom nesúhlasili a vyhlásili, že ho netreba potrestať, pretože hlása slovo Božie. (Sopko 1995, 272)
Neúspešná poprava
Katolíci sa so žiadosťou o pomoc obrátili na veliteľa cisárskych vojsk Jána Katzianera, ktorý nechal Fishera spolu s jeho manželkou odviesť na hrad Čičva, kde boli zvolaní zástupcovia hornouhorských kráľovských miest. Nakoniec boli obaja v júli 1529 odsúdení na trest smrti, Fisher mal byť obesený a jeho manželka utopená. Kartzian dosť ostro vystupoval aj proti richtárovi mesta Levoča, pretože obhajoval Fishera a hovoril, že aj jeho nechá popraviť upálením. Sperfoger nám o tomto podáva správu: V piatok 2. júla mladého Andreja Fishera a jeho manželku v Čičve odsúdili ako lutherovských kacírov a zvodcov úbohého jednoduchého ľudu… Hlásali veľké kacírstvo, o ktorom predtým nebolo nikde slýchať, totiž, že nemáme počúvať vrchnosť. Ďalej, že všetky majetky majú byť spoločné… Okrem toho ženy majú byť pre všetkých spoločné. Ľudia sa nemajú pred 30. rokom pokrstiť, a ktorí už boli pokrstení, tí sa majú znova pokrstiť. Kristus bol obyčajným človekom a nie Bohom… Takéto a mnohé ďalšie nekresťanské články predostreli pod rúškom Božieho slova úbohému ľudu a priviedli ho do veľkého omylu. (Sopko 1995, 275)
Trest však napokon stihol len Fisherovu manželku, keďže on sám dokázal ako zázrakom vyviaznuť živý: Potom ženu utopili a jeho obesili na hrade. Údajne visel niekoľko hodín, potom padol a dostal sa z toho veľmi málo poranený. Prišiel opäť tajne do Levoče, jeho stúpenci ho nasledovali, počúvali jeho kázne a našli uňho veľkú útechu. Uvádzali, že ak by nebol spravodlivý, nebol by mu Boh pomohol dostať sa zo šibenice… Ďalej uveďme, aká nezhoda nastala pre túto sektu medzi členmi mestskej rady. Dňa 26. januára 1530 prišli na radnicu obuvníci so žiadosťou, aby páni bránili ich česť proti novokrstencom, ako aj ich remeslo, lebo nechcú ich mať vo svojom cechu. Iba predsedajúci… spolu s ďalšími dvoma členmi podporili požiadavky heretikov, chceli ich ospravedlniť a odmietali žiadosť obuvníkov o ich vylúčení z cechu. Ostatní senátori boli proti tomu. V mestskej rade nastal obrovský rozruch… (Sopko 1995, 275)
Zhodený z Krásnej Hôrky
Fisher následne utiekol do Švédlára, odtiaľ do Sabinova a neskôr cez Krakov na Moravu. Je až neuveriteľné, že v roku 1532 sa Fisher do mesta opäť vrátil a pôsobil tu ako kazateľ. Ani tentokrát však nemal na ružiach ustlané a do jeho činnosti zasahovali spory s novým levočským farárom Jurajom Müllerom. Fisher po krátkom pôsobení v Levoči začal účinkovať v Spišskej Novej Vsi, vo Švedlári a vo Výbornej. V roku 1539 alebo v roku 1540 ho vo Švedlári chytili drábi a zhodili z hradu Krásna Hôrka. Po jeho smrti začal anabaptizmus na Spiši postupne upadať. Výrazne k tomu prispel aj mandát Ferdinanda I. z roku 1546, ktorý bol namierený ako proti luteránom, tak aj proti anabaptistom. To, že tento reformačný prúd ale úplne nevymizol, dokazujú aj správy o ich neskoršom prenasledovaní, ešte v roku 1623.
Použitá literatúra:
- BIZOŇOVÁ, M. 2016. K dejinám reformácie na Spiši. In HOMZA, M. – SROKA, A. S. a kol. Historia Scepusii vol. II. Bratislava. Post Scriptum. 2016. ISBN 978-80-2234-210-0.
- BIZOŇOVÁ, M. 2020. Z náboženských pomerov v Levoči v 16. – 18. storočí. In SOJÁK, M. – ŽIFČÁK, F. Z minulosti Spiša XXVIII. 2020. Levoča. Spišský dejepisný spolok v Levoči. 2020. ISBN 978-80-971553-7-7
- KÓNYA, P. a kol. 2014. Dejiny Uhorska (1000-1918). Bratislava. Citadella. 2014. ISBN 978-80-8962-859-9.
- KÓNYOVÁ, A. – GRATA, P. 2020. Náboženský vývin krajiny pod Karpatami. Prešov. Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. 2020. ISBN 978-80-555-2566-2.
- SAXOVÁ, J. 2014. Dejiny regiónu Spiš I. a. Bratislava. Metodicko-pedagogické centrum. 2014. ISBN 978-80-8052-694-8
- SOPKO, J. 1995. Kronika levočského richtára Sperfogla. In SOPKO, J. Kroniky stredovekého Slovenska. Banská Bystrica. RAK. ISBN 80-85501-06-6.
Obrazová príloha: Wikimedia Commons
V rokoch 2019 až 2024 študoval odbor História na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. V súčasnosti pracuje ako kurátor/historik v Ľubovnianskom múzeu – hrad v Starej Ľubovni. Je tiež členom Spišského dejepisného spolu a externým redaktorom časopisu SLOVO. Vo svojej práci sa zameriava najmä na náboženské a kultúrne dejiny.