Knižný trh aj tento rok vychrlil veľké množstvo titulov z archeológie a histórie. Z nových kníh sme pre vás vybrali tie najzaujímavejšie, pretože kniha je stále tým najlepším darčekom pod stromček, a to nielen pre archeológa a historika.
Najstaršie dejiny (pravek a starovek)
Svet prvých roľníkov a budovateľov rondelov
Juraj Pavúk patrí medzi popredných európskych bádateľov v otázke výskumu mladšej doby kamennej. Vo svojom výskume sa nezameral len na územie Karpatskej kotliny, ale realizoval aj mnohé výskumy na Balkáne. Tento rok mu vyšla kniha o mladšej dobe kamennej na západnom Slovensku vo vzťahu nielen s vývojom v Karpatskej kotline, ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte (Svet prvých roľníkov a budovateľov rondelov).
Stratené mestá starovekého sveta
Stratené mestá starovekého sveta britského autora Philipa Matyszaka nadväzujú svojou témou, formou, štruktúrou a vizuálne celkovo príjemným spracovaním na nedávno vydanú knihu Zabudnuté národy starovekého sveta (Ikar 2022). Prehľadná a bohato ilustrovaná kniha oživuje celý rad opustených a zabudnutých miest, ktorými kedysi prúdil život a v ktorých sa písali malé a neraz i veľké dejiny. Niektoré z nich zmizli z povrchu zemského, iné sa objavili v mýtoch, ďalšie sa dajú dodnes navštíviť a vy sa v ich opustených uliciach môžete prechádzať a rozmýšľať nad tým, ako sa v nich pred stáročiami žilo, alebo si o nich môžete prečítať práve v tejto knihe.
Fall of civilizations. Stories of Greatness and Decline
Historik Paul Cooper je autorom veľmi úspešného historického podcastu o kolapsoch starých civilizácií. Podcast má milióny poslucháčov a pri jeho tvorbe vznikla aj kniha Fall of civilizations. Stories of Greatness and Decline. P. Cooper v nej opisuje pády starovekých a stredovekých spoločností – Sumeri, Asýrčania, čínska dynastia Chan, spoločnosť Veľkonočného ostrova atď. Ide o jednu z najlepších a najočakávanejších popularizačných kníh, ktorá vyšla v roku 2024.
Šialení cisári, stratené mestá a sochy bez nosa
Historik Garrett Ryan je odborníkom na históriu antiky a vo svojej knihe Šialení cisári, stratené mestá a sochy bez nosa vťahuje čitateľa do každodenného života i veľkých historických udalostí tejto etapy dejín našej civilizácie. Jeho rozprávanie je zábavné a zároveň historicky presné a každá zo štyridsiatich kapitol vychádza z podnetných otázok autorových študentov. Dozviete sa, či ľudia v antike verili konšpiračným teóriám, či pili viac vína alebo piva a či vedeli, kedy boli postavené pyramídy. Autor odhaľuje tajomstvá strateného sveta, v ktorom je pravda často prekvapujúcejšia ako akákoľvek fikcia. Kniha s podtitulom Zaujímavosti zo sveta starovekých Grékov a Rimanov sa venuje takým rôznorodým témam, ako tetovania (v gréčtine sa označovali slovom stigma), poklady rímskych cisárov alebo počet zvitkov stratených pri požiari Alexandrijskej knižnice.
Stredovek
Kroniky stredovekého Slovenska
Po takmer tridsiatich rokoch od svojho prvého vydania sa do rúk slovenských čitateľov opäť dostáva veľmi žiadaná a už dlho nedostupná kniha Kroniky stredovekého Slovenska, ide o slovenský preklad výberu z latinských kráľovských a nemeckých mestských kroník, ktoré rozprávajú o dejinách Slovenska od pádu Veľkej Moravy do konca stredoveku. O význame prvého vydania svedčí aj množstvo získaných ocenení. Kniha, ktorá by rozhodne nemala chýbať v knižnici žiadneho záujemcu o slovenské dejiny, teraz vychádza vo vylepšenej a ešte krajšej podobe.
Moc rituálů
Rozmanité obrady, symbolické gestá a rituálne úkony tvorili neoddeliteľnú súčasť stredovekého sveta. Nešlo pritom iba o modlitby či náboženské ceremónie, ale o rozsiahly sociopolitický komplex úkonov a symbolickej praxe, ktorý zasahoval do verejného života aj najvyššej politiky. Pre hlbšie pochopenie stredovekých rituálov asi niet lepšieho sprievodcu, než je kniha popredného nemeckého historika Gerda Althoffa. Skúsený medievista, ktorý výrazným spôsobom podnietil medzinárodný výskum stredovekej rituálnej komunikácie, podrobne ukazuje viaceré stránky verejných obradov spojených s mocou a právom, pričom zdôrazňuje konštitutívnu úlohu rituálu pre udržiavanie spoločenského poriadku.
Kosmas
Český kronikár a pražský dekan Kosmas (*asi 1045 – † 21. októbra 1125) patrí k najčastejšie citovaným stredovekým autorom z oblasti strednej Európy. Jeho meno je spojené predovšetkým s autorstvom rozsiahlej Kroniky Čechov (Chronica Boemorum), ktorú dokončil na sklonku svojho života. Kosmas v chronologickom rozprávaní obsiahol dejiny stredovekého spoločenstva Čechov (Bohemanov) od mýtických čias „Praotca Čecha“ až po smrť přemyslovského kniežaťa Vladislava I. v roku 1125. K najväčším súčasným znalcom Kosmasovho diela možno zaradiť moravského historika Martina Wihodu. Ten najnovšie vydal kratšiu, ale obsažnú prácu zasvätenú prvému českému kronikárovi a obzvlášť jeho historickému mysleniu, ktoré sa odráža v rozprávaní Kroniky Čechov. Ako je už pri Wihodových textoch zvykom, kniha na nadštandardnej štylistickej a jazykovej úrovni ponúka hlboký ponor do stredovekého politického myslenia, a to na príklade osobitého príbehu angažovaného klerika a intelektuála.
Časy otřesů
Kto by mal záujem nahliadnuť do zákulisia výskumu stredovekých dejín a menej známych súvislostí zo života historikov (a iných humanitných vedcov), nech rozhodne siahne po mimoriadnej knihe Časy otřesů. Vďaka českému vydavateľstvu Academia máme možnosť čítať preklad publikácie Stredoeurópskej univerzity (t. č. ešte sídliacej v Budapešti), ktorý sa dá považovať za literárnu udalosť. Kniha pozostáva zo štyroch rozsiahlych a informačne bohatých rozhovorov s poprednými stredoeurópskymi historikmi zaoberajúcimi sa stredovekom, ktorí sa v rámci svojho odboru stali nielen autoritami, ale aj vzormi hodnými nasledovania. S velikánmi historického výskumu pochádzajúcimi z Poľska (J. Kłoczowski), Maďarska (J. Bak), Čiech (F. Šmahel) a Rakúska (H. Wolfram) sa rozprávali ich nemenej významní študenti a študentka, ktorí dnes podobne ako ich učitelia posúvajú hranice bádania. Spojnicou všetkých štyroch rozhovorov je okrem intelektuálneho objavovania nových historických súvislostí najmä spomínanie na neľahké podmienky turbulentného 20. storočia, teda na nie tak dávne časy, keď totalitné režimy zasahovali do výskumu predmoderných dejín.
Novovek a moderné dejiny
400 ročná legenda. História bratislavských rožkov.
Obľúbená bratislavská sladká pochúťka sa dočkala vlastnej knihy. Publikácia 400 ročná legenda. História bratislavských rožkov, prináša výsledky dvanásťročného výskumu jej autorov, ktorí sa zaoberali vznikom pečiva, dejinami pekárskych dynastií v Prešporku, ale aj znovuobjavením legendy v 20. storočí. Kniha z produkcie OZ Bratislavské rožky, ktoré svoje meno dostalo práve podľa legendárneho sladkého pečiva, prináša unikátnu fotografickú a obrazovú prílohu a tiež recept na pravé bratislavské rožky. Súčasťou knihy sú aj preklady dobových novinových článkov o tomto sladkom pečive.
Afganci. Tri príbehy z jednej krajiny
Nórska reportérka Åsne Seierstad sa preslávila hlavne knihou Kníhkupec z Kábulu. Vo svojej najnovšej knihe Afganci. Tri príbehy z jednej krajiny sa vracia do Afganistanu a skúma, čo sa s krajinou stalo po odchode Američanov. Jej reportáž však nie je len o najnovších udalostiach. Autorka sa vracia aj do histórie, keď krajinu sužovali boje so Sovietskym zväzom. Kniha je intímnym portrétom a príbehom troch ľudí, ich rodín, priateľov a známych, ktorých životy sa uberajú rôznymi cestami. Zároveň je aj príbehom krajiny v nekonečnej historickej vojne.
Mladý Štefánik. Uhorské roky Milana Rastislava Štefánika od narodenia po maturitu 1880 – 1898.
V našej historiografii je pomerne veľa bielych miest a dokonca ich nájdeme aj v biografiách našich najvýznamnejších osobností. Maďarský historik József Demmel sa zameral na obdobie dospievania Milana Rastislava Štefánika, ktoré dosiaľ úspešne „unikalo“ pozornosti historikov. Pritom práve obdobie prvých osemnástich rokov bolo pre budúceho francúzskeho generála kľúčové a v mnohom rozhodlo, akým smerom sa bude ďalej uberať. Kniha je napísaná pútavo a autor na pozadí slovensko-maďarských vzťahov približuje život nadaného študenta Štefánika, pričom sa zameriava najmä na vykreslenie portrétu dospievajúceho chlapca, ktorý prežíval svoje lásky, strasti, úspechy, aj neúspechy.
V službách šóguna: Skutočný príbeh Williama Adamsa
Ak vás bavil seriál Šógun niet pochýb, že vás zaujme aj táto kniha. Strhujúci životopis skutočného moreplavca, ktorý je predlohou seriálového a knižného Johna Blackthorna, sa volá V službách šóguna: Skutočný príbeh Williama Adamsa. Jeho autorom je historik Frederik Cryns, odborný poradca oceňovaného seriálu a profesor japonskej histórie na univerzite v Kjóte.
Píše sa rok 1600 (éra Tokugawa 1603 – 1868), keď sa William Adams doplaví do Japonska a stane sa chránencom budúceho šóguna Tokugawu Iejasua. Adams zohráva zásadnú rolu pri formovaní japonskej zahraničnej politiky a ovplyvňuje diplomatické vzťahy ríše so Západom. Angličan sprostredkoval svojej novej domovine znalosti o stavbe lodí a navigácii, ako aj informácie o európskej dobovej politike. V službách šóguna je prvá biografia vychádzajúca z holandských, anglických, španielskych, portugalských a japonských dobových dokumentov, ktorá odhaľuje doteraz neznáme fakty o tejto historickej osobnosti.
Čechoslováci ve válce – Od Mnichova po studenou válku
Aj keď sa často pri pohľade do kníhkupectiev (obzvlášť do sekcie s názvom Military) môže zdať, že sme knihami o vojenských dejinách zahltení, skutočne kvalitných odborných prác je stále omnoho menej, než by sme si priali. Dlh dejinám vzťahu vojenstva a spoločnosti v Československom prostredí spláca titul francúzskeho historika Paula Lenormanda, ktorý vo svojej práci podopretej českými, slovenskými, európskymi ale i zámorskými archívmi zachytil sociálne a kultúrne premeny československých armád od krízového roku 1938, cez koniec druhej svetovej vojny, komunistické uchopenie moci, až po inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v lete 1968. Zachytáva národnostnú, genderovú i politickú pestrosť vo vzťahoch širšej spoločnosti a brannej moci a z odstupu hodnotí aj kritické momenty tohto obdobia, ako čistky v druhej a tretej republike alebo pôsobenie slovenskej armády na východnom fronte.
Literárne krajiny Bratislavy. Obraz mesta po roku 1918.
Dielo kolektívu pracovníkov Ústavu slovenskej literatúry SAV sa v tomto roku dočkalo viacerých cien, vrátane Ceny SAV alebo Ceny za vedeckú a odbornú literatúru, ktorú udeľuje Literárny fond. Odborníci ocenili inovatívnosť, interdisciplinaritu a kvalitu spracovania témy. Dejiny a funkcia Bratislavy, rovnako ako každého mesta, sa dajú spracovávať z pohľadu rôznych disciplín: archeológie, histórie, sociológie či politológie. Prostredníctvom analýzy literárnych textov získavame ďalší rozmer, ktorým je nadzmyslové vnímanie a v čase a priestore sa meniace funkcie Bratislavy v živote človeka či istej skupiny ľudí. Autori sledujú tento kontext v dielach slovenských, ale aj nemeckých a maďarských autorov od medzivojnového obdobia až do roku 1945, následne v období komunistického režimu a napokon po nežnej revolúcii až do prelomu tisícročia.
Dějiny v exekuci. Jak přemýšlet a psát o komunismu
Obzvlášť v českom prostredí stále rezonuje debata o nutnosti vyrovnania sa s obdobím komunistickej diktatúry. Na seba v nej narážajú názory širokých vrstiev obyvateľstva, ale hlavne politických a kultúrnych elít, ktoré často pre formovanie uniformovanej historickej pamäte nevnímajú výsledky (alebo čo i len štandardné procesy) historického bádania. Jiří Suk sa rozhodol predstaviť jadro týchto sporov v knihe rozhovorov Dějiny v exekuci. Skoro tridsať historikov a historičiek rôznych generácií a metodologických i politických smerov v nej odpovedá na otázky, čo vlastne komunizmus je a bol, aký je ich vzťah ku konceptom totalitarizmu a revizionizmu a čo podľa nich bádanie a verejná debata o týchto problémoch vypovedajú o histórii, spoločnosti aj o nás. Knihu uvádzajú štúdie Jiřího Suka, Adama Hudeka a Jamesa Krapfla, ktoré každé z iného uhla pohľadu načrtávajú základný leitmotív knihy: prečo je bádanie súdobých dejín stále zdrojom sporov v historickej obci a hlavne medzi historikmi a ďalšími aktérmi, ktorí si kladú nárok na výklad nedávnej minulosti?
Povstanie bez legiend
Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania bola v monumentálnej forme znovu vydaná aj jedna z klasických prác mu venovaných. Povstanie bez legiend Jozefa Jablonického je jedna zo základných štúdií cesty k povstaniu a prvých dní tejto najdôležitejšej udalosti slovenských dejín 20. storočia. Okrem samotného obsahu tejto práce je dôležitý aj jej príbeh, keďže ju autor písal v opozícii voči oficiálnemu komunistickému výkladu dejín povstania a bol za to prenasledovaný Štátnou bezpečnosťou. Jozef Jablonický zastával názor, že história sa má písať spravodlivo, padni, komu padni, nemá sa idealizovať a nemá sa báť postaviť politickej moci. V tom je inšpiratívna dodnes.
Druhá svetová vojna mapa za mapou
Vyše sto špeciálne vytvorených máp detailne prevedie čitateľa knihy Druhá svetová vojna mapa za mapou (Ikar 2024) najväčším a najničivejším vojnovým konfliktom v ľudských dejinách. V orientácii v množstve dôležitých informácií mu pritom pomôžu podrobné časové osi a vizuálne prepracovaná grafika. Archívne fotografie, zaujímavé artefakty a profily významných osobností dokresľujú príbeh vojny, ktorá ovplyvnila celý moderný svet. V dnešnej dobe len ťažko nájdete prehľadnejšiu knihu o druhej svetovej vojne v slovenskom jazyku.
Vytváření socialistické noci. Společnost, představy a každodennost v Československu 1945-1960
Rozprávka o pyšnej princeznej z Polnočného kráľovstva a kráľovi Miroslavovi sa môže zdať ako zvláštny vstup do seriózneho bádania o Československu v 50. rokoch. Lucie Dušková však pomocou tohto známeho filmového obrazu uvádza svoj výskum „socialistickej noci.“ Tento možno prekvapivý pohľad na obdobie stalinizmu a postaliznizmu je odborne podnetný, ale aj veľmi čítavý. Skúma, ako bola noc symbolicky zobrazovaná v kultúre aj propagande, ako vyzerala každodennosť aj zobrazovanie nočnej práce, bdelosti, ale aj nočného života a zločinnosti v časoch budovania socialistickej diktatúry. Silnou stránkou knihy je, že prostredníctvom tohto netypického uchopenia výskumu ukazuje nové a niekedy prekvapivé motivácie jednotlivcov aj skupín (od vládnucej strany po drobných výtržníkov), ale aj prekvapivé interakcie komunistickej ideológie so snahami uviesť ju do reality.
Nenechali sa zlomiť.
Novinárka Soňa Gyarfášová sa prakticky celú svoju kariéru venuje príbehom ľudí, ktorých prenasledoval totalitný komunistický režim. Výsledkom jej dlhoročných bádateľských aktivít je aj táto kniha, v ktorej prináša dvadsaťjeden silných príbehov odporu, „stratených“ rokov aj veľkých vzopätí. Publikácia nie je v pravom zmysle slova vedeckou, hoci autorka pracovala aj s odbornou literatúrou a prameňmi. Príbehy sú napísané pútavým štýlom, vťahujú čitateľa do deja, čomu napomáha aj časté využitie priamej reči. Osudy politických väzňov sú aktuálne aj dnes – po tridsiatich piatich rokoch demokracie na Slovensku. Totalitárske tendencie sú však stále prítomné v našej spoločnosti, a preto je dobré si pripomenúť, že obeťou represií sa môže stať prakticky ktokoľvek, o čom svedčí aj Gyarfášovej kniha.
Naprieč dejinami
Dějiny Slovenska
Quo vadis, Slovensko? Ak by sme si na túto otázku chceli odpovedať, musíme v prvom rade poznať, čo dnešnému vývoju predchádzalo. Najlepšie čo najobjektívnejšie. Výborným základom k pochopeniu súčasnosti je syntéza slovenských dejín od česko-slovenského historika profesora Jana Rychlíka, ktorú pod klasickým názvom Dějiny Slovenska tento rok vydalo vydavateľstvo Vyšehrad. Ucelená a komplexná syntéza nevyhýbajúca sa ani podrobnejším analýzam, najmä v oblasti novších dejín, disponuje tiež poznámkovým aparátom, aj napriek vyššej odbornosti zostáva čitateľsky komfortná. Pokiaľ hľadáte objektívnu, prehľadnú a vyváženú publikáciu o dejinách Slovenska, okrem nového vydania rovnomennej knihy Dušana Kováča z edície Dejiny štátov NLN, je práve táto Rychlíkova práca jednoznačnou voľbou.
Pravidelná dávka. Zaujímavé témy a búranie mýtov pre zvedochtivých čitateľov.
Pravidelná dávka je obľúbený historicko-filozofický podcast, ktorý je na slovenskej scéne už šesť rokov. Kniha, ktorú sa rozhodli jej hlavní aktéri napísať, vychádza z najúspešnejších a najonakvejších (sic!) dielov – „dávok“ upravených do tlačovej podoby. Témy, ktoré autori rozoberajú, lákajú okamžite sa začítať (napr. V akého Boha veril Einstein? alebo Majú zvieratá práva a povinnosti?), pričom na niekoho môžu pôsobiť kontroverzne až poburujúco. Na samotných textoch však nič poburujúce ani kontroverzné nie je. Autori majú dar podávať aj zložité témy zrozumiteľne, pričom ich cieľom nie je ponúknuť definitívne rozuzlenie. Pozývajú nás zamyslieť sa a klásť vlastné otázky v duchu človeku vlastnej zvedochtivosti.
Byť človekom. Ako ľudská biológia formovala dejiny sveta.
Britskému antropológovi a popularizátorovi histórie Lewisovi Dartnellovi vychádza v slovenčine druhá kniha. Po úspešnej knihe Pôvod sa autor v novom diele Byť človekom. Ako ľudská biológia formovala dejiny sveta zameral na ľudskú evolúciu. Hľadá v nej súvislosti medzi našimi dejinami a ľudskou biológiou. Možno najdôležitejšie, o čom Lewis Dartnell píše, sú myšlienky, ako nás naše evolučné neurologické šablóny, ktoré sme si vyvinuli, aby sme sa vyrovnali s krajinou v našom okolí, viedli k tomu, že sme sa dopustili hlbokých a deštruktívnych chýb na iných ľuďoch a iných spoločnostiach.
Vynálezy a inovácie. Stručná história prehnaných očakávaní a neúspechov
Václav Smil patrí medzi najexaktnejších bádateľov dneška. Jeho posledná kniha Vynálezy a inovácie. Stručná história prehnaných očakávaní a neúspechov opisuje, ako niektoré vynálezy, ktoré mali priniesť ľudstvu pokrok, znamenali pre nás presný opak (napríklad olovnatý benzín alebo látka DDT), prípadne skončili ekonomickou katastrofou (vzducholode, nadzvukové lietadlá) a zároveň brzdí očakávania z mnohých médiami propagovaných inovácií (hyperloop, jadrová syntéza).
Pády impérií. Skryté mechanizmy úpadku civilizácií
Jakub Drábik a Branislav Kovár, ktorých poznáte aj z pôsobenia na HistoryLab.sk, sú autormi a editormi knihy Pády impérií. Skryté mechanizmy úpadku civilizácií. Do knihy prispeli desiatky slovenských a zahraničných bádateľov, ktorí sa zamysleli, prečo skolabovali kedysi slávne a mocné ríše, ako boli Stará ríša v Egypte, Rímska ríša, Britské impérium alebo ZSSR.
Poslední dny. Elity, kontra-elity a cesta k politickému rozpadu
Americký bádateľ Peter Turchin je autorom viacerých kníh, ktoré sa snažia na dejiny pozerať iným pohľadom. Mnohé z nich sú častou témou intelektuálnych debát. Prvý raz vychádza jeho kniha v českom preklade a tak je dostupnejšia aj slovenskému čitateľovi. Vo svojom najnovšom diele Poslední dny. Elity, kontra-elity a cesta k politickému rozpadu – sa Turchin pokúša pomocou štatistiky identifikovať skryté mechanizmy ľudských spoločností, vedúce ku kolapsu.
Prsia naprieč dejinami
Nová kniha od Marilyn Yalom Prsia naprieč dejinami je vskutku provokatívnou a pútavou kultúrnou históriou. Autorka skúma vnímanie prsníka – v umení, náboženstve, psychológii, politike a spoločnosti.
V Yalomovej fascinujúcom rozprávaní putujeme od legendy o Amazonkách k Romulovi a Removi, ktorých dojčila vlčica; od temných dní stredoveku, keď sa pod vládou cirkvi zobrazovanie ženskej postavy takmer nelíšilo od zobrazovania mužskej, až po postupnú premenu prsníka na symbol duchovnej výživy a ochrany. V histórii ženských prsníkov od praveku až po súčasnosť sa dozvieme, aké prostriedky sa aplikovali na ich liečbu alebo skrášlenie; ako sa používali na politické účely a prečo sú zaťažené silnými a protichodnými významami. Autorka nám ženské prsia približuje ako symbol v maľbe, sochárstve, literatúre, fotografii, reklame a dokonca aj v lekárskych traktátoch.
Beletria
Posledná plavba lode Wager
Ešte v roku 1980 vyšla vo vydavateľstve Mladé letá útla dobrodružná knižka významného slovenského orientalistu Viktora Krupu s názvom Stroskotanci z lode Wager. Dramatický námorný príbeh z polovice 18. storočia o stroskotaní, vzbure a vražde, odohrávajúci sa medzi tichooceánskym pobrežím Čile a atlantickým brehmi Brazílie má však aj hlbší význam, ktorý sa v dokumentárnom románe Posledná plavba lode Wager pokúsil uchopiť americký spisovateľ David Grann. Pozornosť slovenských čitateľov si získal už knihou Vrahovia mesiaca kvetov (Absynt 2020) a aj jeho nová kniha vychádza vo vydavateľstve Absynt v preklade Samuela Marca.
Prekliata kniha
Juraja Červenáka netreba čitateľom HistoryLab.sk zvlášť predstavovať. Tento rok mu vyšla už desiata kniha z historickej detektívnej série Stein a Barbarič – Prekliata kniha. Známi „detektívi“ tentoraz riešia prípad v Košiciach v 17. storočí. Dobre napísaný príbeh aj výborne zvládnuté historické reálie robia z najnovšej knihy najlepší diel z celej série.
Zmluva s vodou
Americký lekár Abraham Verghese s etiópsko-indickými koreňmi napísal skvelý ľudský príbeh Zmluva s vodou, ktorý začína na začiatku minulého storočia v indickej Kérale. Na osude jednej indickej rodiny dokumentuje silu poznania a modernej medicíny a rozpráva o snahe prekonať kastové predsudky aj o skutočne závažných veciach, ktoré hýbu osudmi ľudí: o láske a smrti, o vine a vykúpení. Príbeh sa odohráva na pozadí (nielen) pohnutých indických dejín..
Autori (abecedne): Michal Cáp, Matej Harvát, Štefan Hrivňák, Branislav Kovár, Roman Mocpajchel, Alexandra Petrášová, Martin Posch.
