#VtentoDeň: 22.9.1848

Roku 1848 bojovali Slováci v bitke pri Brezovej pod Bradlom prvýkrát v dejinách za svoj vlastný národ.

Celoeurópske revolučné udalosti roku 1848 priviedli prvýkrát k samostatnému ozbrojenému vystúpeniu aj Slovákov, ktorí sa pod vedením štúrovcov prihlásili o svoje národné práva v Uhorsku. Ich požiadavky sa ale nestretli s pochopením maďarských predstaviteľov a vyústili do celkovo troch slovenských vojenských dobrovoľníckych výprav. K prvému vážnejšiemu bojovému stretnutiu medzi oboma stranami prišlo pri Brezovej pod Bradlom, kde zle vyzbrojený a slabo organizovaný slovenský dobrovoľnícky zbor úspešne odrazil skúsené jednotky pravidelnej armády podporované maďarskou národnou gardou.

Napriek tomu, že bitka pri Brezovej pod Bradlom bola len ťažko niečo viac ako chaotická ozbrojená zrážka s minimálnymi stratami na oboch stranách (na strane dobrovoľníkov boli len štyria padlí), zaujala čestné miesto v slovenských vojenských dejinách a výročie bitky sa stalo Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky. Celková vojenská neskúsenosť a rozpory vo vedení slovenskej výpravy ju síce odsúdili na konečný nezdar, ale jej morálny dopad sa medzitým zapísal do histórie slovenského národa, čo zhrnul už samotný Štúr vzletnými slovami: „Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej, a to jest najväčšie mravné pôsobenie.“

Na samotnú bitku potom spomínal jeden z účastníkov slovenskej výpravy Mikuláš Dohnány vo svojej Historii povstaňja slovenskjeho z roku 1848 takto:

„Veselí bou večer v tábori slovenskom – slnko zapadlo nad víťazmi slovenskími; národ sa sám sebe lúbiu. Mádenci slovenskí mohli povedať, že boli v ohňi, voňali pušní prach, hoňili a prášili uťekajúceho neprjaťela. Takjeto okmžeňja sú ako otvorenou ňebe pre človeka; bo on sa cíťi biť povíšení nad luďí običajních, v blízkosti samích ňebešťanou!

Máme teda Slováci noví ďen slávi; v ňom sa každí sin Tatjer muože píšiť a neprjaťelovi na rod slovenskí špintajúcemu s hrdosťou bodáki slovenskje pripomenúť!“

Ilustrácia František Hříbal