V júni 2026 sa Bratislava opäť stala miestom stretnutia mladých ľudí so záujmom o históriu. Celoštátne kolo 18. ročníka dejepisnej olympiády, ktoré sa konalo od 8. do 10. júna 2026, potvrdilo, že dejepis dokáže žiakov a žiačky priviesť k samostatnému bádaniu, k práci s prameňmi aj k schopnosti obhájiť vlastné závery pred odbornou porotou. Podujatie organizačne zastrešoval Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM), odbornú garanciu už tradične prevzal Historický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i.
Dejepisná olympiáda je aj výsledkom širokej spolupráce naprieč odbornou i pedagogickou komunitou. Na jej príprave a priebehu sa okrem Historického ústavu SAV v.v.i. v rámci slovenskej komisie dejepisnej olympiády významne podieľajú aj Slovenská historická spoločnosť pri SAV, Filozofická fakulta UK v Bratislave a Pedagogická fakulta UK v Bratislave.
Do celoštátneho kola postúpilo 44 najúspešnejších súťažiacich, ktorí reprezentovali svoje školy a kraje v štyroch kategóriách. Stredoškoláčky a stredoškoláci v kategóriách A a B popri písomnom teste obhajovali pred odbornou porotou vlastné bádateľské práce; v kategóriách C a D, do ktorých sa zapájajú žiaci základných škôl a nižších ročníkov osemročných gymnázií, rozhodoval písomný test zložený z tematickej a všeobecnej časti.
Ústrednou témou osemnásteho ročníka boli osmanské výboje a ich dosah na územie dnešného Slovenska. Voľba nebola náhodná – olympiáda si dlhodobo všíma a pripomína významné výročia a k takým nepochybne patrí bitka pri Moháči z roku 1526. Pre súťažiacich bola téma bitky pri Moháči mimoriadne podnetná, pretože umožňovala skúmať nielen samotný priebeh a dôsledky vojenského konfliktu, ale aj osudy jeho účastníkov, protitureckú obranu krajiny, výstavbu pevností a opevnení, premeny miest a obcí, pohyb obyvateľstva, život v pohraničných oblastiach, vplyv osmanskej expanzie na každodenný život, ako aj spôsob, akým sa tieto udalosti zachovali v miestnych povestiach, pamiatkach a historickej pamäti.
Program celoštátneho kola nebol len súťažný. Pre súťažiacich kategórií C a D pripravili organizátori komentovanú prehliadku Slovenského národného archívu a následne pre študentov a študentky zo všetkých kategórií nasledovala prehliadka Slovenskej národnej galérie. Osobitný priestor v programe dostala aj spoločná diskusia o súťažných úlohách a písomných prácach, v ktorej si súťažiaci mohli s členmi komisie prejsť riešenia a vypočuť si a aj poskytnúť komisii spätnú väzbu.
Víťazi 18. ročníka – víťazky a víťazi jednotlivých kategórií
Kategória A – stredné školy
- 1. Valér Kotrík – Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského, Prievidza
- 2. Hana Piňáková – Gymnázium, Varšavská 1, Žilina
- 3. Jozef Červený – Gymnázium Janka Kráľa, Zlaté Moravce
Kategória B – stredné školy
- 1. Sofia Mária Kasášová – Gymnázium, M. R. Štefánika 16, Nové Zámky
- 2. Pavol Hudzík – Gymnázium, Dominika Tatarku 7, Poprad
- 3. Nataša Kovalčíková – Súkromné gymnázium, Dneperská 1, Košice
Kategória C – základné školy
- 1. Rastislav Onufer – Základná škola, Kračúnovce 277, Giraltovce
- 2. Dominik Rimský – Základná škola, Ing. O. Kožucha 11, Spišská Nová Ves
- 3. Oliver Rohutný – Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, Bratislava
Kategória D – základné školy
- 1. Tereza Drapčaťová – Gymnázium Andreja Vrábla, Levice
- 2. Damián Hyža – Základná škola, Vajanského 2, Skalica
- 3. Ella Predajnošová – Základná škola Slobodného slovenského vysielača, Banská Bystrica
Organizátori olympiády zároveň ponúkajú možnosť publikovania najlepších študentských prác na stránkach Historickej revue alebo portálu HistoryLab.sk. Tí súťažiaci, ktorých práce vyniknú originálnym spracovaním a kvalitou, tak dostanú príležitosť predstaviť svoj výskum širšiemu publiku a vstúpiť do historickej diskusie. Dejepisná olympiáda totiž žiakov a žiačky vedie k tomu, aby nad historickými udalosťami premýšľali, pracovali s prameňmi, formulovali vlastné názory a dokázali si ich aj obhájiť.
Prípravy na ďalší ročník sa už medzitým začali. Ústrednou témou 19. ročníka dejepisnej olympiády v školskom roku 2026/2027 budú kúpele a kúpeľníctvo v dejinách Slovenska. Liečivé pramene a kúpeľné miesta sú súčasťou dejín nášho územia od staroveku až po súčasnosť. Ich vývoj možno sledovať nielen v súvislosti s dejinami medicíny, ale aj s hospodárskymi a spoločenskými zmenami, rozvojom dopravy, architektúry, cestovného ruchu a každodenného života. Súťažiaci sa môžu zamerať na dejiny konkrétneho kúpeľného miesta alebo prameňa, na osobnosti lekárov, majiteľov, staviteľov či návštevníkov, ako aj na premeny kúpeľníctva počas vojnových konfliktov či po veľkých transformáciách, ako bolo znárodnenie či spoločenské zmeny po roku 1989.
Text bol vypracovaný v spolupráci portálu HistoryLab a Historickej revue.
Obrazová príloha: NIVaM, Ivana Dendys
Martin Posch vyštudoval históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied získal v roku 2019 titul PhD. Vo svojom výskume sa zaoberá protinacistickým odbojom v Európe. Počas štúdia absolvoval výskumné pobyty na Univerzite Karlovej v Prahe, Rakúskej akadémii vied vo Viedni a na Kingston University v Londýne. V súčasnosti pôsobí na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu v Bratislave, v rámci ktorého od roku 2020 participuje aj na projekte European Holocaust Research Infrastructure. Je autorom niekoľkých vedeckých štúdií a publikácie Spojenectvo z núdze: Spolupráca SOE a československej spravodajskej služby počas 2. svetovej vojny a zostavovateľom niekoľkých kolektívnych monografií.